Hospodárenie s dažďovou vodou

Vplyvom zastavanosti územia sa zvyšuje povrchový odtok, čo má za dôsledok preťaženie stokových sietí a povrchových tokov. Taktiež sa znižuje dotácia podzemných vôd a znižuje sa odpar, čoho dôsledkom je znehodnocovanie pôdy, deficit zdrojov vody a zhoršovanie mikroklímy. Riešením je zadržiavanie dažďových vôd v mieste a čase a následné vypúšťanie do podzemných, alebo povrchových vôd.

BDL consult, s.r.o. poskytuje služby projektanta a konzultanta pre všetky stupne projektovej dokumentácie od podkladov pre územné konanie, dokumentáciu pre stavebné povolenie až po realizačné projekty objektov hospodárenia s dažďovou vodou. Taktiež vypracováva výpočet vsakovania a retencie pre projektantov.

Legislatívne podmienky vypúšťania dažďových vôd do podzemných a povrchových vôd sú obsiahnuté v Zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 732/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

V prípade potenciálneho znečistenia zrážkových vôd z povrchového odtoku je potrebné navrhnúť vhodné zariadenie na predčistenie – lapače splavenín, zariadenia na odlučovanie ľahkých kvapalín.

Matematicky je výpočet vsakovania zhodný s výpočtom dažďových nádrží – výpočet retenčného objemu pre daný dovolený odtok. Pri vsakovaní, t. zn. vypúšťaní do podzemných vôd sa určuje dovolený odtok podľa vlastností podložia (filtračný koeficient). Pri vypúšťaní do stokového systému alebo povrchového toku stanovuje dovolený odtok správca (vodárenská spoločnosť – správca stokového systému, správca povrchového toku).

Výpočet retenčného objemu je výpočet objemu na vyrovnanie prítoku a odtoku v čase, pričom sa hľadá kritický dážď, ktorý na danej lokalite spôsobuje potrebu najväčšieho objemu.

Pozor! Väčšinou neplatí, že kritický dážď má trvanie 15 minút. Ten platí len pre dimenzovanie kapacity stôk!

Spôsob dimenzovania vsakovania a dažďových nádrží racionálnou metódou je popísaný v publikácii Stokovanie a čistenie odpadových vôd – Stokovanie II. Objekty na stokovej sieti, Pavel Urcikán, Dušan Rusnák, STU Bratislava, 2011.

Podľa zásad normalizácie je možné použiť, ak neexistuje národný predpis, predpis uvedený v európskej norme ako doplňujúci zdroj informácií. Takým to odporúčaným predpisom je nemecká norma DWA-A 117 Dimenzovanie dažďových nádrží (Bemessung von Regenrückhalteräumen) DWA-A 138 Návrh, výstavba a prevádzka zariadení na vsakovanie dažďových vôd (Planung, Bau und Betrieb von Anlagen zur Versickerung von Niederschlagswasser).

Pri stanovovaní dovoleného odtoku sa väčšinou postupuje ako pri „výstavbe na zelenej lúke“. Odtokový koeficient sa použije p = 0,05, ako pre zelené pásy a polia pri sklone do 1%. Výdatnosť dažďa s trvaním 15 minút sa použije pre periodicitu p=0,5. Pre výpočet retenčného objemu sa potom volí väčšinou podľa STN EN 752 rada dažďov s periodicitou p=0,2. Niektorí správcovia povrchových tokov vyžadujú s ohľadom na protipovodňovú ochranu p=0,05 – 0,033.

• charakter odvodňovaného územia pre stanovenie periodicity návrhového dažďa podľa STN EN 752 (2008), čl. 8.4.3.3.
• časový rad výdatností návrhového dažďa pre stanovenú periodicitu n
• plocha odvodňovaných povodí
• popis povrchu odvodňovaných povodí pre stanovenie odtokového koeficientu podľa STN 75 6101 (2016) Gravitačné kanalizačné systémy mimo budov, tab. 3.
• filtračný koeficient
• dlhodobý priemer ročných maxím hladiny podzemnej vody pre stanovenie najhlbšej polohy vsakovacieho zariadenia

• charakter odvodňovaného územia pre stanovenie periodicity návrhového dažďa podľa STN EN 752 (2008), čl. 8.4.3.3.
• časový rad výdatností návrhového dažďa pre stanovenú periodicitu n
• plocha odvodňovaných povodí
• popis povrchu odvodňovaných povodí pre stanovenie odtokového koeficientu podľa STN 75 6101 (2016) Gravitačné kanalizačné systémy mimo budov, tab. 3.
• dovolený odtok